Chiccove drenážne okruhy
Drenážne okruhy u Chicca rozdeľujem na dve úrovne:
Malé drenáže – ide o lokalizované očisty jednotlivých systémov alebo oblastí (napr. uši, oči, furunkuly, trávenie, moč, stolica, semenníky, prepucium, análny otvor, koža). Každá z týchto drenáží prebieha samostatne alebo v postupnom slede, často ako reakcia na konkrétny podnet či vnútorný tlak.
Veľká drenáž – predstavuje komplexnú očistu, pri ktorej sa aktivuje viacero malých drenážnych okruhov súčasne. Ide o systémovú reakciu tela, ktorá si vyžaduje maximálny pokoj, rešpekt k tempu zvieraťa a v mnohých prípadoch úplné stiahnutie sa zo zásahov.
Každý z drenážnych okruhov podrobne popíšem na samostatných podstránkach. Cieľom je ukázať, ako ich telo riadi intuitívne a ako ich možno pozorovať bez násilia a s rešpektom k prirodzeným rytmom.
Vstupy a výstupy – vysvetlenie mechaniky (Chicco, ľavá vs. pravá strana)
Vstupy, ako napríklad dotyk, tlak, pohyb rukou alebo zmena polohy, pôsobia na telo cez mechanicky dostupné zóny – najčastejšie cez ucho, kohútik alebo trup. Vstupy však bývajú často aj nehmotné, ide o energetické alebo nervové podnety.
Výstupy naopak predstavujú to, čo telo uvoľní – ide o viditeľné alebo hmatateľné prejavy, ako sú zápalové ložiská, hnis, výtok, sliny, slzy, pot, moč, stolica alebo pach. Tieto výstupy sa môžu objaviť na inej strane tela, než kde bol podnet aplikovaný. Telo pracuje cez skrížené dráhy – teda napríklad vstup cez ľavé ucho môže spustiť výstup na pravej zadnej labke.
Príklad: Po jemnom podnete (napr. dotyk v oblasti ucha alebo zadného laloku) dôjde k uvoľneniu výstupu cez ložisko inde na tele - zadná labka. Tento proces je pre Čika prirodzený a zjavne ho využíva ako súčasť samoregulácie.
Chicco komentuje:
"Som rád, že ste ma konečne začali počúvať."
Selektívne správanie: zrkadlenie, maskovanie a cielená drenáž
Nie je to pomätenosť majiteľa – je to precízne zrkadlenie prostredia
V prípade hypersenzitívneho psa, akým je Chicco, nešlo len o pasívne reagovanie na podnety. Jeho správanie vykazovalo jasné znaky selektívneho regulačného mechanizmu. Inými slovami – pes vedome neukazoval prejavy bolesti alebo drenáže, ak cítil, že prostredie nie je bezpečné. A naopak, zámerne uvoľňoval a púšťal drenážne prejavy len v prítomnosti osoby, ktorej dôveroval.
Maskovanie pred osobou, ktorá nie je bezpečná
Pred manželom, ktorý bol v emocionálnom napätí alebo nevedel pracovať s jemnými prejavmi, Chicco dlhodobo neukazoval nič. Ani ložiská, ani ubolenosť, ani potrebu manipulácie. Drenáž síce bežala (to sa potvrdilo neskôr), ale bola vedená tak, aby nebola "videná". Správal sa akoby "nič nebolo".
Niektoré prejavy stiahol natoľko, že aj skúsený pozorovateľ by ich bez kontextu považoval za pokojový stav.
Zrkadlenie bezpečia: vyberám si, kedy môžem pustiť
V mojej prítomnosti, najmä pri vedomej absencii tlaku alebo dotyku, Chicco cielené uvoľnil drenáž.
- pristúpil, ukázal labku,
- nasmeroval hlavu alebo si ľahol na vhodnú stranu,
- niekedy len čakal, až sa "otvorí kanál".
Reagoval aj na moje správanie – napríklad pri žehlení, keď som bola pokojná a bez ambície ho riešiť, sám si zvolil miesto a pustil drenáž.
To nie je "rozmaznanosť" ani "hranie sa na kráľa" – to je terapeutická inteligencia hypersenzitívneho organizmu.
Telesné výstupy ako dôkaz
Viaceré epizódy ukázali, že ak sa drenáž spustila počas takejto "zvolenej situácie", došlo aj k viditeľnému výstupu:
- hnis, sekrét,
- krvavá bodka,
- furunkul,
- spontánny pohyb čriev,
- zápach.
Tieto výstupy nebolo možné vynútiť ani podmienkami (kúpeľ, masáž), ak nebola splnená vnútorná podmienka bezpečia.
Správanie nie je náhoda. Je to forma protokolu.
Chicco si budoval vlastný protokol:
kam ide, keď sa potrebuje uvoľniť (napr. dlažba pri práčke),
ako si líha (pravá/ľavá strana),
kedy sa otočí (až po črevnom uvoľnení),
koho si vyberie ako partnera v danom čase.
Takéto selektívne správanie ukazuje na jemnú biologickú inteligenciu, ktorá je často nesprávne interpretovaná ako "rozmar" alebo "vlastná hlava".
Záver: rešpektujme selektívnosť ako formu komunikácie
U hypersenzitívnych jedincov nie je selektívne správanie chybou.
Naopak – ide o formu samoregulácie, ktorú by odborná komunita mala rozpoznať a rešpektovať. Tak ako pri HS deťoch, ktoré komunikujú cez ticho, vzdialenosť, alebo výber priestoru, aj HS zviera má právo na vlastné podmienky.
Ak ich rešpektujeme, liečba má šancu.
Ak ich ignorujeme, telo sa uzatvára.