Koža - malý drenážny okruh
Kožná drenáž prebiehala ako posledná, napriek tomu ju považujem za kľúčovú. V predchádzajúcom období bola koža opakovane preťažovaná agresívnou topickou terapiou, kúpeľmi a častou manipuláciou, čo spôsobovalo jej hypersenzitívnu reakciu až na úrovni bolesti.
Aktuálny priebeh kožnej drenáže sa líšil v niekoľkých zásadných bodoch:
Nedochádzalo k svrbeniu, čo potvrdzuje, že proces nebol alergický alebo zápalový v akútnej fáze.
Vypadávanie srsti prebiehalo plošne alebo v líniách, často v kombinácii s jemným povrchovým mazom, ktorý sa objavil až po dôkladnom pozorovaní.
Extrudát (povrchový výtok) sa neobjavoval spontánne, ale až na pozadí uvoľnenia alebo pri očiste vyvolanej psom – napríklad po oddychu, samovoľnom pretretí o látku alebo po slnečnom zahriatí postihnutej oblasti.
Koža v postihnutých miestach bola teplá, vlhká alebo mierne lepivá, bez prítomnosti hnisu alebo otvorených rán.
V miestach drenáže sa objavovala lokálna alopécia, neskôr obnova srsti s inou textúrou – jemnejšou, často tmavšou.
Pes samostatne určoval režim čistenia – očista prebiehala až po jeho signály, často formou statickej pozície alebo jemného trenia. Akýkoľvek zásah navyše by viedol k zhoršeniu.
Po prebehnutí kožnej drenáže nastúpilo uvoľnenie, hlboký spánok a často aj zmena správania – napr. vyhľadávanie kontaktu alebo potreba úplného pokoja.
Kľúčové je sa psa nedotýkať a nedráždiť kožné komíny. Zbytočným tlakom sa môže spustiť zápalový proces. Nepoužívam žiadne štandardne doporučené topické prípravky ako v čase dermatologickej liečby. Iba čistá prevarená teplá voda na lokálne očistenie, ak si pes vyžiada.
Čo by nasledovalo vo VET praxi:
Štandardný veterinárny prístup by bol:
výter / cytológia,
kortikoid alebo antibiotická masť,
možná systémová liečba (ATB / kortikoid / okluzívny krém),
odporúčaná kúpeľová schéma (Malaseb, chlórhexidín).
V prípade výraznejšieho výtoku alebo rozširovania ložísk by nasledovala biopsia, cytológia, ATB kultivácia a možný zásah chirurgom.
Plošná vizualizácia - koža
Kožné komíny a drenáž ako nástroj tela
V prípade Chicca sa opakovane objavoval fenomén tzv. kožných komínov – ložísk, z ktorých telo samo vypúšťalo zápalový materiál. Tieto komíny sa objavovali na rôznych miestach: v oblasti kohútika, chrbtice, semenníkov, labiek, niekedy aj v ušiach. Nešlo o náhodné vyrážky, ale o štruktúrované vývody, ktoré sa formovali v čase, keď bol pes v zápale alebo pod silnou vnútornou záťažou.
Etologicky sa pes často otočil tak, aby danú časť tela buď vystavil alebo uchránil vonkajšiemu prostrediu. Niektoré vývody sa otvárali v noci, iné po kúpaní alebo fyzickom uvoľnení. Pred otvorením komína bolo možné pozorovať tras, napätie alebo otočenie tela alebo vôbec nič. Po vypustení obsahu (hnis, žltkastá, nazelenastá tekutina, niekedy krv) nastupoval viditeľný pokoj, pes sa presunul, zaspal alebo zmenil polohu.
Drenáž cez kožu bola často spojená s predchádzajúcim zablokovaním iných vývodov – napríklad čriev alebo močového mechúra. Telo si našlo cestu. Tento proces bol prirodzený, ale v štandardnej veterinárnej praxi často nepochopený a potláčaný. Opakované kúpanie, nevhodná manipulácia alebo liečba bez rešpektu k prirodzenej drenáži viedli u Chicca k zhoršeniu stavu alebo k novým vývodom inde.
Niektoré ložiská spovažujem za strategické body – napríklad priamo v mieste napätia ušnice, nosová ryha, podchvostová jamka. Iné sú odpoveďou na preťaženie sytému - furunkuly na labkách, komíny na lícach, okolo uší, na kohútiku.
Kožné komíny sú dôkazom, že organizmus má vlastnú cestu čistenia – ak mu v tom nebránime.
Abeceda kožných komínov
V prípade hypersenzitívnych psov, ako je Chicco, zohráva koža kľúčovú úlohu v procese drenáže a uvoľňovania zápalového materiálu. Organizmus si vytvára vlastné výstupné body – tzv. kožné komíny, ktorými sa zbavuje nahromadeného obsahu (hnis, lymfa, maz, krv, toxíny).
Typológia kožných vizualizuje 9 rôznych podôb komínov podľa fázy vývoja, hĺbky, reakcie tkaniva a distribúcie napätia. Komíny sa môžu objaviť jednotlivo, v skupinách (clusteroch), alebo ako odpoveď na zablokovaný vývod v inej časti tela.
Obrázkové sprievodné materiály sú k dispozícii pre odbornú komunitu alebo na požiadanie. Nie všetko musí byť verejné, aby to malo silu. Telo rozpráva svojím jazykom - a táto abeceda je len vstupnou bránou.
Typ A – Komín (akútna fáza)
Malé, ostro ohraničené ložisko s viditeľným výstupom. Môže prasknúť alebo vypustiť hnis. Zvyčajne veľmi bolestivé, často spojené s vysokým tlakom a trasom. Rýchly výron je sprevádzaný úľavou.
Typ B – Komín (tlaková fáza)
Väčšie ložisko s výrazným centrálnym tlakom a periférnym začervenaním. Telo zhromažďuje obsah pod kožou, ale výstup je ešte blokovaný. Často sa otvára pri zmene polohy alebo v spánku.
Typ C – Komín (výronová fáza)
Ložisko s už čiastočne uvoľneným obsahom. Tlak sa znižuje, zápal ustupuje. Čiko sa zvyčajne pokojne presunie, oblasť už nie je bolestivá.
Typ D – Komín (rozptýlená fáza)
Difúzne ložisko s rozptýleným začervenaním, bez jasného centra. Indikuje mierny, ale rozsiahlý zápal. Môže ísť o výstup toxínov z lymfy alebo podprahový výron.
Typ E – Komín (zvyšková fáza po výrone)
Miesto, kde už došlo k výronu. Môže byť suché, olupujúce sa alebo pokryté chrastou. Svedčí o úspešnom drenážnom procese. Často tu dochádza k regeneračnej aktivite.
Typ F – Komín (podkožné ložisko)
Zhluk hĺbkovo uloženého materiálu bez zjavného výstupu. Viditeľné ako napätie alebo preliačenina. Môže sa otvoriť neskôr, často po fyzickej aktivite alebo kúpaní.
Typ G – Komín (hyperpigmentácia)
Zahojené alebo inaktívne ložisko s tmavšou pigmentáciou kože. Zostáva ako stopa po opakovanej zápalovej aktivite. Upozorňuje na chronickú záťaž v danej oblasti.
Typ H – Komín (zjazvené ložisko)
Stará výstupná cesta, ktorou telo opakovane vypúšťalo obsah. Koža je zdeformovaná, zhrubnutá alebo zjazvená. Komín sa môže znova aktivovať pri záťaži.
Typ I – Komín (cluster)
Zhluk viacerých vývodov v jednej oblasti. Naznačuje rozsiahlejší systémový tlak alebo viacnásobné vývody, ktoré si telo otvorilo súčasne. Často sa vyskytujú na medziprstí, kohútiku, stehnách alebo okolo uší.