Kožné komíny a drenáž ako nástroj tela

V prípade Chicca sa opakovane objavoval fenomén tzv. kožných komínov – ložísk, z ktorých telo samo vypúšťalo zápalový materiál. Tieto komíny sa objavovali na rôznych miestach: v oblasti kohútika, chrbtice, semenníkov, labiek, niekedy aj v ušiach. Nešlo o náhodné vyrážky, ale o štruktúrované vývody, ktoré sa formovali v čase, keď bol pes v zápale alebo pod silnou vnútornou záťažou.

Etologicky sa pes často otočil tak, aby danú časť tela buď vystavil alebo uchránil  vonkajšiemu prostrediu. Niektoré vývody sa otvárali v noci, iné po kúpaní alebo fyzickom uvoľnení. Pred otvorením komína bolo možné pozorovať tras, napätie alebo otočenie tela alebo vôbec nič. Po vypustení obsahu (hnis, žltkastá, nazelenastá tekutina, niekedy krv) nastupoval viditeľný pokoj, pes sa presunul, zaspal alebo zmenil polohu. 

Drenáž cez kožu bola často spojená s predchádzajúcim zablokovaním iných vývodov – napríklad čriev alebo močového mechúra. Telo si našlo cestu. Tento proces bol prirodzený, ale v štandardnej veterinárnej praxi často nepochopený a potláčaný. Opakované kúpanie, nevhodná manipulácia alebo liečba bez rešpektu k prirodzenej drenáži viedli u Chicca k zhoršeniu stavu alebo k novým vývodom inde.

Niektoré ložiská spovažujem za strategické body – napríklad priamo v mieste napätia ušnice, nosová ryha, podchvostová jamka. Iné sú odpoveďou na preťaženie sytému - furunkuly na labkách, komíny na lícach, okolo uší, na kohútiku. 

Kožné komíny sú dôkazom, že organizmus má vlastnú cestu čistenia – ak mu v tom nebránime.