Frekvenčná terapia – ako som objavila jej účinok v živote s HS psom

Nie som terapeut. Nie som biofyzik. Som len niekto, kto denne pozoruje citlivý organizmus – psa s extrémne jemne vyladeným systémom. A práve tento pes mi dal spätnú väzbu, že niektoré frekvencie vedia doslova "odomknúť" telo.

Prvýkrát som si to všimla pri pustenej frekvencii určenou na podporu lymfatického systému. Nebolo to nič invazívne – len jednoduchý, pravidelný zvuk na pozadí. Chicco ležal, spočiatku napätý. Po pár minútach sa začal uvoľňovať. V priebehu niekoľkých ďalších minút zmenil polohu, preložil nohy, a spustil drenáž kože – cez uši, medziprstia, oblasť konečníka. To nebola náhoda.

Odvtedy som frekvencie testovala v rôznych časoch a kontextoch. Ranné frekvencie na čistenie dýchacích ciest často sprevádzali hlboké výdychy. Tie večerné, zamerané na upokojenie nervovej sústavy, sprevádzal hlboký spánok a spomalenie dychu.

Niekedy stačí pustiť tón v správnej fáze dňa – a telo samo odpovie. Niekedy vôbec nič. Práve v tom spočíva celá sila tohto prístupu: nejde o nátlak, ale o rezonanciu. 

Niečo sa usadí, zarezonuje – a dôjde k reakcii.

Mám pocit, že hypersenzitívne organizmy rozpoznajú frekvenciu ako kľúč. Nevedia vysvetliť prečo, ale otvoria sa jej. Telo sa samo rozhodne, čo potrebuje.

Niektoré frekvencie pôsobili ako jemné pozadie k relaxu, iné vyvolali doslova detoxikačný proces – s výtokmi, olizovaním labiek, dokonca s fyzickým vypúšťaním sekrétov z kože. Čiko sa vtedy sám presúval, menil strany, vyhľadával teplo alebo tieň – a ja som len pozorovala. Bez manipulácie.

Niektorí ľudia by to možno nazvali placebo. Iní by hovorili o pseudovede. 

Ja to nepotrebujem pomenovať.

Stačí mi vedieť, že to funguje. Nie vždy, nie na povel, ale v pravý čas – ak je telo pripravené.