🧠 Limbický systém a prepojenie: keď sa očisťuješ, uvoľní sa aj pes

Nie som vedec, ale žijem v pozorovaní.

A práve preto viem, že to, čo sa odohráva medzi mnou a mojím psom, nie je náhoda. Je to limbické. Nie vedomé. Nie cvičené. Nie trénované.

Len prepojené. Keď sa ja upokojím, on vydýchne.

Keď sa ja rozladím, prituhne v chrbte alebo sa nezdvihne z pelechu.

A keď prežívam hlboké očistenie – emócie sa hýbu ticho, ale radikálne – jeho telo sa samo nastaví do drenáže, pohybuje sa cez gravitáciu, vydáva tie isté výdychy ako ja.

Nie sme jeden organizmus.

Sme dve nervové sústavy v súlade.

Bez slov, bez povelov, bez nárokov.

S dôverou, ktorú si nevymyslíš.

Podstata nie je vo "vedení psa", ale v naladení sa naň.

Viem, že sa to ťažko vysvetľuje.

Ale kto zažil, ten cíti:

• Dýchanie sa zosynchronizuje.

• Pes vchádza do pokoja, keď si Ty v očistení.

• Dotyk je iný – nie je pomoc, ale potvrdenie.

• Nevedomé reakcie z tela miznú – aj u Teba, aj u neho.

Nie je to meditácia. Nie je to výcvik.

Je to prepojenie.

Až keď sa uvoľní opatrovateľ, môže sa uvoľniť aj pes.

Možno práve preto to dnes ide.

Nie preto, že mám viac síl.

Ale preto, že som očistila priestor okolo seba – v sebe.

A jeho limbický systém to vie.

Nepotrebuje slová.

Len ma má na dosah. A to je celé.