Prečo som začala hovoriť nahlas

Dlho som mlčala.

Nie preto, že by som nevedela, čo sa deje – ale preto, že som nevedela, či to smiem povedať.

Či to bude brané vážne.

Či nebudem za tú, čo "preháňa".

Lenže keď mlčíš príliš dlho, niečo v Tebe začne tuhnúť.

Zrazu si uvedomíš, že ak Ty nebudeš hovoriť, nezostane nikto.

A najmä – nezostane hlas pre niekoho, kto sa bráni len pohľadom, nepochopením a bolesťou.

Začala som hovoriť, lebo pes, o ktorého sa starám, ma to naučil.

Nie slovami. Ale tým, ako mu ubližovalo, keď som bola pasívna.

Tým, že zareagoval na každé moje rozhodnutie – aj to nevypovedané.

Hovoriť nahlas neznamená kričať.

Znamená to:

• pomenovať,
• postaviť sa za to, čo vidím a čo žijem,
• a dať priestor aj iným, ktorí zatiaľ len šepkajú.