Prečo zverejňujem fotografie

Nie je mi to jedno.

Nie je mi jedno, ako veľmi sa musí jeden pes trápiť, kým ho niekto vypočuje.

A už vôbec mi nie je jedno, že desiatky opatrovateľov sú v tom úplne samé, len preto, že ich nikto neučil pozorovať.

Fotografie nezverejňujem pre efekt.

Zverejňujem ich preto, že:

• ukazujú proces, ktorý inak nie je vidno,
• zachytávajú premeny, ktoré nie sú okamžité,
• a preto, že v jednom zábere môže byť viac poznania než v celej karte pacienta.

Snímka nie je len dokument. Je to stopa.

Dôkaz, že niečo sa deje – a že niekto si to všimol.

Zverejniť túto stopu je akt dôvery. A zároveň výzva: Vidíš to aj Ty?

Nie som patologická archivárka.

Len viem, že keď raz príde ďalší Chicco, možno práve tá jedna fotografia pomôže niekomu pochopiť, čo sa deje – skôr než bude neskoro.